1. Ochrana a obnova prirodzeného charakteru toku
Toto opatrenie je najdôležitejšie, ale nepatrí medzi jednoduché. Prirodzeným charakterom toku sa myslí vodný tok s nespevnenými brehmi, ktorý vytvára meandre (zákruty), ostrovčeky, plytčiny aj hlbočiny a nemá prehradenia celého toku. Takýto tok nielenže napomáha zadržiavaniu vody v krajine a jej vsakovaniu do podzemia, ale je vhodný aj pre život vodných bezstavovcov, rýb, vodných vtákov aj cicavcov. Voda v prirodzenom toku má vyššiu samočistiacu schopnosť. Zabetónovaním dna a brehov sa z potokov a riek stávajú mŕtve stoky a kanály, ktorými odvodňujeme krajinu. V suchých obdobiach sa nevedia živočíchy zavŕtať do dna, a tak je obnova života veľmi zložitá. Nakoľko sa v minulosti nerešpektovala potreba ponechania záplavových území, nie je všade v mestách možné ponechať toky prirodzené. Riešení je však vždy viac a zabetónovať dno, brehy a a postaviť múry patrí medzi tie najhoršie alternatívy. Odporúča sa skôr viac stupňové vyvýšené trávnaté brehy. Obyvatelia môžu stav tokov vo svojom okolí ovplyvniť vyvíjaním tlaku na samosprávu, aby zrealizovala revitalizáciu vodného toku. Realizáciu týchto opatrení je možná zabezpečiť cez projekt s dostatočným finančným krytím, čo nepatrí medzi soft opatrenia.
2. Starostlivosť o čistotu vody
Pre život vo vode aj vôkol nej je kľúčová čistota. Jednoduchým opatrením je preto predchádzať znečisteniu vodných tokov. Dôležité je nedávať do vody žiadny, ani biologický odpad (napr. pokosenú trávu zo záhradky), nevypúšťať fekálie, nepoužívať priemyselné hnojivá a pesticídy, ktoré sa vyplavovaním pôdy dostávajú až do tokov a ohrozujú drobné vodné organizmy (dôležitý zdroj potravy ďalších druhov) a pravidelne čistiť vodné toky od odpadkov. Pre ochranu života vo vode je dôležité aj sledovanie zmien kvality vody (napríklad zmenu sfarbenia, nadmerné penenie, viditeľný úhyn živočíchov). V prípade viditeľného zhoršenia kvality vody odporúčame nahlásiť tieto zmeny na Slovenskú inšpekciu životného prostredia, alebo ich oznámiť cez tiesňové linky 112, 150, 158. Vhodné je robiť aj osvetu medzi ľuďmi o ohrozeniach čistoty vôd (napríklad v záhradkárskych osadách, u obyvateľov rodinných domov, na sídliskách, poľnohospodárskych družstvách).
3. Ochrana brehových porastov
Stretávame sa s názorom, že najlepšie predídeme kumulovaniu odpadu vo vode tak, že vyrúbeme stromy a kríky rastúce na brehu vodných tokov, ktoré odpad zachytávajú. Je to veľmi nesprávny názor, ktorý ubližuje životu v našich potokoch a riekach. Brehová vegetácia je dôležitou neoddeliteľnou súčasťou každého toku. Ochraňuje brehy pred odnosom pôdy, spomaľuje odtok vody z krajiny, je nevyhnutným predpokladom pre fungovanie procesu samočistenia vody, vytvára pestrý priestor pre živočíchy pod vodou aj okolo nej. Samotná vegetácia predstavuje druhovú rozmanitosť, ktorá prináša človeku mnoho úžitkov. Pre ľudí žijúcich v meste brehová vegetácia vytvára pozitívny vplyv na mikroklímu (v horúčavách ochladzuje a tieni), zabezpečuje zadržiavanie vody v krajine, je priestorom pre mestskú rekreáciu a v neposlednom rade je to zdroj liečivých a jedlých rastlín a plodov.
Jednoduchým opatrením na zabezpečenie týchto úžitkov pre obyvateľov je ochrana existujúcich brehových porastov. Ďalej je to rešpektovanie vegetácie, ktorá prirodzene vyrastá na brehoch potokov a ktorá sa niekedy nesprávne nazýva „náletová“. Tu je potrebné sledovať, či nejde o invázne druhy rastlín. Stromy a kry je možné aj vysádzať. Vysádzame pôvodné druhy prirodzeného vzrastu (nie zmenšené kultivary), napríklad jelšu lepkavú, vŕby, čremchu obyčajnú, bazu čiernu, kalinu obyčajnú, bršlen európsky. Vždy je potrebné vopred výsadbu konzultovať so správcom toku a vlastníkom pozemku a získať od nich súhlasy.
Ak sa na brehoch vyskytujú invázne druhy rastlín, čo najskôr začneme s ich pravidelným odstraňovaním. Schopnosť rozmnožiť sa je u týchto druhov veľmi vysoká. Spôsoby odstraňovania inváznych druhov rastlín a ich opis je uvedený v prílohe č. 2 k vyhláške č. 450/2019 Z. z. ktorou sa ustanovujú podmienky a spôsoby odstraňovania inváznych nepôvodných druhov (ďalej vyhláška).
Spôsoby nakladania s biomasou z inváznych nepôvodných druhov rastlín sú uvedené v prílohe č. 3 k vyhláške. Kvôli blízkosti zraniteľného vodného prostredia uprednostňujeme mechanické odstraňovanie inváznych rastlín, aj keď je zdĺhavejšie a náročnejšie.
4. Podpora hniezdenia vtákov
Vtáky hniezdiace v dutinách stromov nachádzajú v mestách zvyčajne málo hniezdnych možností. Tento nedostatok môžeme odstrániť osadením vhodných vtáčích búdok. Pri potokoch a riekach žijúce vodnáre potočné a trasochvosty horské radi obsadzujú malé polobúdky s rozmermi dna 12×13 cm a výškou steny do 15 cm, kde vletový otvor zaberá 1/2 čelnej steny. Odporúčame ich umiestniť na okolité stromy alebo pod mosty. Využiť ich môžu aj mucháre sivé či žltochvost domový. Búdok môže byť aj viac vedľa seba. Búdku zhotovujeme z drevenej neohobľovanej dosky hrubej aspoň 2,5 cm. Ak bude búdka na strome, urobíme do dna vrtákom 2 malé otvory na odtok dažďovej vody a na striešku dáme krytinu (napr. linoleum, plech). Natrieme ju vodou riediteľným náterom. Búdku môžeme uchytiť rôznymi spôsobmi. Pod most ju uchytávame lepidlom mamut, na stromy vešiame na konár poplastovaným drôtom. Uchytenie kontrolujeme každý rok a drôt predlžujeme tak, aby nebránil rastu stromu a drôt nespôsoboval jeho škrtenie.
Pre kačice divé sú vhodným miestom na hniezdenie riečne ostrovčeky, prípadne tiché vegetačné zákutia. Rybáriky riečne si vyhrabávajú hniezdnu dutinu kolmo do brehu, často pod koreňmi stromov. Na mieste, kde nie je možné ponechať prirodzený charakter toku je možné do betónovej steny umiestniť betónovú tvárnicu s rúrkovitou dutinou, ktorú rybáriky obsadzujú.
Ostatné vtáčie druhy žijúce pri vodných tokoch (drozdy, oriešky, červienky, pinky, …) si stavajú hniezda v krovinách a na stromoch, preto ochranou brehovej vegetácie zabezpečíme ich výskyt.
